AE Bohunice

Atómové elektrárne Bohunice V2 sa nachádzajú na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 a 1985.

Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom mesta Trnava z AE Bohunice v roku 1987 prešla elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Odbočkou z líniovej časti tepelného napájača Trnava je riešený aj tepelný napájač do Leopoldova, Hlohovca a obce Jaslovské Bohunice.

Od roku 2000 na blokoch V2 prebiehal program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. eur, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW na každom bloku.

Po tridsiatich rokoch bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, je 3. a 4. blok AE Bohunice od roku 2014 v dlhodobej prevádzke. Predchádzal tomu proces schvaľovania Úradom jadrového dozoru SR, ku ktorému sa mala možnosť vyjadriť aj zainteresovaná verejnosť, vrátane dotknutých obcí, či mimovládnych organizácií. Predpokladaná prevádzková životnosť 3. a 4. bloku je 60 rokov.

1958: Odštartovanie projektu jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach 1958
Odštartovanie projektu jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach.
1972
Spúšťanie elektrárne A1.
Začiatok stavebných prác ne elektrárni V1.
1972: Začiatok stavebných prác ne elektrárni V1
1977: Ukončenie prevádzky elektrárne A1 1 976
Začiatok stavebných prác ne elektrárni V2.

1977
Ukončenie prevádzky elektrárne A1.
1978
Uvedenie 1. bloku elektrárne V1 do prevádzky.

1980
Uvedenie 2. bloku elektrárne V1 do prevádzky.
1978: Uvedenie 1. bloku elektrárne V1 do prevádzky
1984: Uvedenie 1. bloku elektrárne V2 do prevádzky 1984
Uvedenie 1. bloku elektrárne V2 do prevádzky.

1985
Uvedenie 2. bloku elektrárne V2 do prevádzky.
1999
Štart projektu modernizácie a zvýšenia bezpečnosti elektrárne V2.
 
2006: Ukončenie prevádzky 1. bloku elektrárne V1 2006
Enel kúpil 66% Slovenských elektrární.
Ukončenie prevádzky 1. bloku elektrárne V1.
Štart projektu zvyšovania výkonu elektrárne V2.

2008
Dokončenie projektu modernizácie a zvýšenia bezpečnosti elektrárne V2.
Ukončenie prevádzky 2. bloku elektrárne V1.

2010
Dokončenie projektu zvyšovania výkonu elektrárne V2 na 114%.

2014
Dlhodobá prevádzka blokov V2.

2010: Dokončenie projektu zvyšovania výkonu elektrárne V2 na 107%
VŠEOBECNÉ
Počet reaktorových blokov 2
Inštalovaný výkon elektrárne 2 x 505 MW
Tepelný výkon reaktorov 2 x 1 471,25 MWt
Typ reaktora VVER 440/V-213
Chladivo a moderátor demineralizovaná voda
Tlaková nádoba reaktora
Rozmery  
- priemer 3 840 mm
- výška 11 800 mm
Hmotnosť 215 t
Materiál uhlíková nízkolegovaná oceľ
Aktívna zóna reaktora
Rozmery  
- priemer 2 880 mm
- výška 2 500 mm
Počet palivových kaziet 312
Tvar šesťhran
Priemer 145 mm
Výška 3 200 mm
Počet palivových prútikov v kazete 126
Priemer 9,1 mm
Výška 2 500 mm
Materiál pokrytia zliatina zirkónu a nióbu
Počet regulačných kaziet 37
Tvar šesťhran
Priemer 145 mm
Palivová vsádzka 43,8 t
Teplota vstupnej chladiacej vody 268 °C
Teplota výstupnej vody 298 °C
Tlak vody 12,26 Mpa
Parogenerátor
Počet parogenerátorov na blok 6
Dĺžka 11 800 mm
Priemer 3 210 mm
Hmotnosť 145 t
Parný výkon 483 t/h
Tlak pary 4,6 Mpa
Teplota pary 260 °C
Teplota napájacej vody 223 °C
Počet teplovýmenných rúrok 5 536
Teplovýmenná plocha 2 510 m2
Hlavné cirkulačné čerpadlo
Počet HCČ na blok 6
Príkon elektromotora 2 MW
Napätie 6 kV
Otáčky 1 500 ot./min.
Prietok chladiva 7 133 m3/h
NEJADROVÁ ČASŤ
Turbogenerátor
Počet TG na blok 2
Menovitý výkon 252,5 MW
Otáčky 3 000 ot./min.
Teplota pary (VT) 256 °C
Tlak pary (VT) 4,3 Mpa
Teplota pary (NT) 216,5 °C
Tlak pary (NT) 0,363 Mpa
Výstupné napätie 15,75 kV
Chladenie voda/vodík
Kondenzátor
Počet kondenzátorových telies 2
Vyhotovenie dvojdielne, dvojkomorové
Množstvo chladiacej vody 35 000 m3/h
Max. teplota chladiacej vody  33 °C
Počet teplovýmenných rúrok 29 480
Teplovýmenná plocha 16 300 m2
Spôsob chladenia kondenzátorov cirkulačný, chladiace veže s prirodzeným ťahom
Chladiace veže
Počet chladiacich veží 4
Výška 120 m
Dolný priemer 84,4 m
Horný priemer 53 m

Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2.

Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne v roku 2019 dodali do siete až 92,5 % elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši.

AE Bohunice V2 spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Sĺňava na rieke Váh, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Váh je prakticky zanedbateľný.

V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 24 monitorovacích staničiekteledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie

Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 17 m3 kvapalných a 17 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné a pevné rádioaktívne odpady sa spracovávajú v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS.

Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do medziskladu vyhoreného paliva, ktorý tu prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.

Občianska informačná komisia Bohunice

Občianska informačná komisia Bohunice (OIK) bola vytvorená za účelom zlepšenia informovanosti verejnosti regiónu tvoreného oblasťou ohrozenia jadrovými zariadeniami v lokalite Jaslovské Bohunice, kde pôsobia Slovenské elektrárne, a.s.  (SE), Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS) a Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS).

Verejnosť je o všetkých aspektoch výstavby, prevádzkovania a vyraďovania jadrových zariadení a vplyve na životné prostredie informovaná prostredníctvom delegovaných zástupcov SE, JAVYS, JESS a Regionálneho združenie miest a obcí Slovenska – región Jaslovské Bohunice (R-ZMOS).

Viac informácií o R-ZMOS a OIK Bohunice nájdete tu: www.zmo.sk