Atómové elektrárne Bohunice V2 sa nachádzajú na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 a 1985.
Vybudovaním systému centralizovaného zásobovania teplom mesta Trnava z AE Bohunice v roku 1987 prešla elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Odbočkou z líniovej časti tepelného napájača Trnava je riešený aj tepelný napájač do Leopoldova, Hlohovca a obce Jaslovské Bohunice.
Od roku 2000 na blokoch V2 prebiehal program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. eur, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW na každom bloku.
Po tridsiatich rokoch bezpečnej a spoľahlivej prevádzky, je 3. a 4. blok AE Bohunice od roku 2014 v dlhodobej prevádzke. Predchádzal tomu proces schvaľovania Úradom jadrového dozoru SR, ku ktorému sa mala možnosť vyjadriť aj zainteresovaná verejnosť, vrátane dotknutých obcí, či mimovládnych organizácií. Predpokladaná prevádzková životnosť 3. a 4. bloku je 60 rokov.
![]() |
1958 Odštartovanie projektu jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach. |
1972 Spúšťanie elektrárne A1. Začiatok stavebných prác ne elektrárni V1. |
![]() |
![]() |
1 976 Začiatok stavebných prác ne elektrárni V2. 1977 Ukončenie prevádzky elektrárne A1. |
1978 Uvedenie 1. bloku elektrárne V1 do prevádzky. 1980 Uvedenie 2. bloku elektrárne V1 do prevádzky. |
![]() |
![]() |
1984 Uvedenie 1. bloku elektrárne V2 do prevádzky. 1985 Uvedenie 2. bloku elektrárne V2 do prevádzky. |
1999 Štart projektu modernizácie a zvýšenia bezpečnosti elektrárne V2. |
|
![]() |
2006 Enel kúpil 66% Slovenských elektrární. Ukončenie prevádzky 1. bloku elektrárne V1. Štart projektu zvyšovania výkonu elektrárne V2. |
2008 2014 |
![]() |
VŠEOBECNÉ | |
---|---|
Počet reaktorových blokov | 2 |
Inštalovaný výkon elektrárne | 2 x 505 MW |
Tepelný výkon reaktorov | 2 x 1 471,25 MWt |
Typ reaktora | VVER 440/V-213 |
Chladivo a moderátor | demineralizovaná voda |
Tlaková nádoba reaktora | |
Rozmery | |
- priemer | 3 840 mm |
- výška | 11 800 mm |
Hmotnosť | 215 t |
Materiál | uhlíková nízkolegovaná oceľ |
Aktívna zóna reaktora | |
Rozmery | |
- priemer | 2 880 mm |
- výška | 2 500 mm |
Počet palivových kaziet | 312 |
Tvar | šesťhran |
Priemer | 145 mm |
Výška | 3 200 mm |
Počet palivových prútikov v kazete | 126 |
Priemer | 9,1 mm |
Výška | 2 500 mm |
Materiál pokrytia | zliatina zirkónu a nióbu |
Počet regulačných kaziet | 37 |
Tvar | šesťhran |
Priemer | 145 mm |
Palivová vsádzka | 43,8 t |
Teplota vstupnej chladiacej vody | 268 °C |
Teplota výstupnej vody | 298 °C |
Tlak vody | 12,26 Mpa |
Parogenerátor | |
Počet parogenerátorov na blok | 6 |
Dĺžka | 11 800 mm |
Priemer | 3 210 mm |
Hmotnosť | 145 t |
Parný výkon | 483 t/h |
Tlak pary | 4,6 Mpa |
Teplota pary | 260 °C |
Teplota napájacej vody | 223 °C |
Počet teplovýmenných rúrok | 5 536 |
Teplovýmenná plocha | 2 510 m2 |
Hlavné cirkulačné čerpadlo | |
Počet HCČ na blok | 6 |
Príkon elektromotora | 2 MW |
Napätie | 6 kV |
Otáčky | 1 500 ot./min. |
Prietok chladiva | 7 133 m3/h |
NEJADROVÁ ČASŤ | |
Turbogenerátor | |
Počet TG na blok | 2 |
Menovitý výkon | 252,5 MW |
Otáčky | 3 000 ot./min. |
Teplota pary (VT) | 256 °C |
Tlak pary (VT) | 4,3 Mpa |
Teplota pary (NT) | 216,5 °C |
Tlak pary (NT) | 0,363 Mpa |
Výstupné napätie | 15,75 kV |
Chladenie | voda/vodík |
Kondenzátor | |
Počet kondenzátorových telies | 2 |
Vyhotovenie | dvojdielne, dvojkomorové |
Množstvo chladiacej vody | 35 000 m3/h |
Max. teplota chladiacej vody | 33 °C |
Počet teplovýmenných rúrok | 29 480 |
Teplovýmenná plocha | 16 300 m2 |
Spôsob chladenia kondenzátorov | cirkulačný, chladiace veže s prirodzeným ťahom |
Chladiace veže | |
Počet chladiacich veží | 4 |
Výška | 120 m |
Dolný priemer | 84,4 m |
Horný priemer | 53 m |
Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2.
Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne v roku 2019 dodali do siete až 92,5 % elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši.
AE Bohunice V2 spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže Sĺňava na rieke Váh, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Váh je prakticky zanedbateľný.
V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 24 monitorovacích staničiekteledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie
Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 17 m3 kvapalných a 17 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné a pevné rádioaktívne odpady sa spracovávajú v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS.
Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do medziskladu vyhoreného paliva, ktorý tu prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.
Občianska informačná komisia Bohunice (OIK) bola vytvorená za účelom zlepšenia informovanosti verejnosti regiónu tvoreného oblasťou ohrozenia jadrovými zariadeniami v lokalite Jaslovské Bohunice, kde pôsobia Slovenské elektrárne, a.s. (SE), Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS) a Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS).
Verejnosť je o všetkých aspektoch výstavby, prevádzkovania a vyraďovania jadrových zariadení a vplyve na životné prostredie informovaná prostredníctvom delegovaných zástupcov SE, JAVYS, JESS a Regionálneho združenie miest a obcí Slovenska – región Jaslovské Bohunice (R-ZMOS).
Viac informácií o R-ZMOS a OIK Bohunice nájdete tu: www.zmo.sk