Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Atómových elektrární Mochovce s tlakovodnými reaktormi typu VVER 440/V-213.
Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z 440 na 470 MW. V roku 2020 bol elektrický výkon druhého bloku zvýšený výmenou a úpravou komponentov sekundárneho okruhu na 505 MW. Rovnaké zvýšenie elektrického výkonu prvého bloku je naplánované na jar 2021.
Prvý a druhý blok AE Mochovce ročne spolu dodajú do siete okolo 7 mil. MWh elektrickej energie, čo pokrýva viac ako štvrtinu spotreby elektriny na Slovensku. Každoročne tak zabránia emisiám CO2 v objeme viac ako 7 mil. ton v porovnaní s uhoľnou elektrárňou.
Výstavba tretieho a štvrtého bloku finišuje a 3. blok by mal byť uvedený do prevádzky v roku 2021 a 4. blok o dva roky neskôr.
![]() |
20 000 BC Osídlenie človekom, nález kamennej sekery |
1 259 AD Prvá písomné zmienka o obci Mohi |
![]() |
![]() |
1 981 Začiatok výstavby atómových elektrární Mochovce – zemné práce |
1982 Začiatok výstavby 1. a 2. bloku AE Mochovce |
|
1987 Začiatok výstavby 3. a 4. bloku AE Mochovce |
|
1990 Výmena systému kontroly a riadenia |
|
1991 Zastavenie stavebných prác |
|
1996 Rozbeh stavebných prác na 1. a 2. bloku |
|
![]() |
1998 Uvedenie 1. bloku do prevádzky 2000 Uvedenie 2. bloku do prevádzky |
2006 Enel získal 66 % Slovenských elektrární |
|
2008 Zvýšenie výkonu 1. a 2. bloku na 470 MWe Začiatok dostavby 3. a 4. bloku AE Mochovce |
|
2020 Zvýšenie výkonu 2. bloku na 505 MWe |
|
2100 Zelená lúka |
![]() |
Všeobecné | |
---|---|
Počet blokov | 2 |
Typ reaktora | VVER 440/V 213 - tlakovodný |
Tepelný výkon reaktora | 1 471 MWt |
Menovitý výkon reaktora* | 470/505 MWe |
Vlastná spotreba* | 35 MW (7 % menovitého výkonu) |
Účinnosť bloku* | 34 % |
Tlaková nádoba reaktora | |
- vnútorný priemer | 3 542 mm |
- hrúbka steny | 140 + 9 mm |
- výška | 11 805 mm |
- hmotnosť (bez vnútorných častí) | 215 150 kg |
- materiál | legovaná Cr-Mo-V oceľ |
Primárny okruh | |
- počet chladiacich slučiek | 6 |
- prietok chladiva | 42 600 m3/h |
- pracovný tlak | 12,26 MPa |
- teplota chladiva na výstupe z reaktora | 297,3 °C |
- teplota chladiva na vstupe do reaktora | 267,9 °C |
- teplotný spád na aktívnej zóne | 29°C |
- celkový objem | 242 m3 |
Aktívna zóna reaktora | |
Počet palivových kaziet pracovných | 312 |
Počet palivových kaziet regulačných | 37 |
Počet palivových kaziet celkom | 349 |
Hmotnosť paliva v aktívnej zóne | 42 t |
Použité palivo | UO2 |
Stredné bohatenie paliva | 4,87 % U235 |
Parogenerátor: 6 ks pre 1 blok | |
Typ PG | V-213 |
Množstvo vyrobenej pary | 450 t/h |
Tlak pary na výstupe | 4,61 MPa |
Teplota pary na výstupe | 255 °C |
Teplota napájacej vody | 222 °C |
Hmotnosť | 169 t (bez závesov) |
Nejadrová časť | |
Turbogenerátor: 2 ks pre 1 blok | |
Typ Doosan Škoda Power – K 250-44* | 250 MWe |
Počet stupňov | 1 vysokotlakový, 2 nízkotlakové |
Menovité otáčky | 3 000 ot./min. |
Menovitý zdanlivý výkon generátora* | 277 MVA |
Napätie na svorkách | 15,75 kV |
Menovitý prúd* | 3 x 10130 A |
Kondenzátor | |
Množstvo chladiacej vody | 35 000 m3/h |
Max. teplota chladiacej vody | 33 °C |
Chladiace veže | |
Počet chladiacich veží | 4 |
Výška | 125 m |
Dolný priemer | 88,54 m |
Horný priemer | 56,6 m |
Priemer bazéna | 98,36 m |
Havarijné systémy | |
Pasívne | |
Štyri hydroakumulátory | |
Objem | 4 x 70 m3 |
– z toho v každom objem vody | 40-50 m3 |
– z toho v každom objem dusíka | 20-30 m3 |
Barbotážna veža | |
Celkový objem barb. šachty | 13 800 m3 |
4 záchytné komory pre plyny s obj. | 16 140 m3 |
12 barbotážnych žľabov | 1 380 m3 |
Aktívne | |
Vysokotlakový systém | |
Prietok čerpadla | 65 m3/h |
Tlak na výtlaku | 13,5 MPa |
Nízkotlakový systém | |
Prietok čerpadla | 800 m3/h |
Tlak na výtlaku | 0,72 MPa |
Sprchový systém | |
Prietok čerpadla | 380-520 m3/h |
* údaje pre Mochovce 2 po výmene turbín a zvýšení výkonu
Pri prevádzke jadrových elektrárni sa nad ich chladiacimi vežami vznáša iba vodný aerosól a do atmosféry nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny. Jadrové elektrárne na Slovensku každoročne zabránia vypusteniu až 15 miliónov ton CO2.
Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom na znižovanie emisii skleníkových plynov do atmosféry a uhlíkovej neutrality do roku 2050. Slovenské elektrárne v roku 2019 dodali do siete až 92,5% elektriny z nízkouhlíkových zdrojov a tento podiel sa po uvedení 3. a 4. bloku AE Mochovce do prevádzky ešte zvýši.
AE Mochovce spĺňajú národné i medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv na životné prostredie je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže na rieke Hron, ktorá má dostatočný prietok vody aj v extrémne suchých mesiacoch. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je prakticky zanedbateľný.
V 15 km okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie plynných rádioaktívnych výpustí do atmosféry a výpuste do hydrosféry. Je tu rozmiestnených 40 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému – 19 v elektrárni a 21 v okolí, ktoré nepretržite sledujú dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu aerosólov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu. Ďalej sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a potravinového reťazca (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi, resp. smernými hodnotami stanovenými dozornými orgánmi. Mesačné správy o výpustiach do životného prostredia nájdete v sekcii Publikácie
Pri prevádzke jadrových elektrární vzniká okrem bežných komunálnych odpadov aj malé množstvo rádioaktívnych odpadov. Jeden blok ročne vyprodukuje asi 13 m3 kvapalných a 15 ton pevných nízko-rádioaktívnych odpadov. Takéto odpady je potrebné spracovať a bezpečne uložiť tak, aby boli oddelené od životného prostredia. Kvapalné rádioaktívne odpady sa spracovávajú priamo v Mochovciach, pevné rádioaktívne odpady v Bohunickom spracovateľskom centre. Zlisované odpady vo vláknobetónových kontajneroch sa potom prepravujú a ukladajú na Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Spracovaním a ukladaním rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva sa zaoberá štátna a.s. JAVYS.
Každý rok sa počas generálnej odstávky vymení v reaktore asi jedna pätina paliva (t.j. 66-72 z 349 palivových kaziet), čo predstavuje asi 8 ton uránu. Vyhorené palivové články sa 5-6 rokov dochladzujú v bazéne vyhoreného paliva pri reaktore a potom sa prepravujú do medziskladu vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach, ktorý prevádzkuje JAVYS. Tu sa ďalej palivo skladuje v bazéne s vodou, ktorá zabezpečuje vynikajúce tienenie proti úniku rádioaktivity do životného prostredia. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie energetické využitie vyhoreného paliva pomocou nových technológií.
Občianska informačná komisia (OIK) Mochovce je nezávislým informačným kanálom na prenos informácií medzi prevádzkovateľmi jadrových zariadení v Mochovciach a obyvateľstvom, ktoré žije v ich okolí. Zriadenie komisie bolo inšpirované dobrou praxou z niektorých krajín, kde boli podobné komisie zriadené na báze dobrovoľnosti alebo zo zákona.
OIK Mochovce bola vytvorená 1. januára 2005 a je zložená zo zástupcov verejnosti (starostov a primátorov), ktorí sú nezávislí od prevádzkovateľov jadrových zariadení a aktívni vo verejnom živote. Členmi OIK Mochovce sú Regionálne záujmové združenie miest a obcí Mochovce, Slovenské elektrárne a JAVYS.
Cieľom OIK je viesť otvorený dialóg s verejnosťou o mierovom využívaní jadrovej energetiky a prenášať na verejnosť kvalifikované a aktuálne informácie z diania v jadrových zariadeniach, s ohľadom na právo občanov byť pravdivo a okamžite informovaní o všetkých aspektoch výstavby a prevádzky jadrových zariadení, bezpečnosti a vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie prostredníctvom delegovaných zástupcov občanov.
Viac informácií o Záujmovom združení Mochovce a OIK Mochovce nájdete na www.zdruzeniemochovce.sk.