Jadrová bezpečnosť
Cieľom jadrovej bezpečnosti je chrániť jednotlivca, spoločnosť a životné prostredie vytvorením a udržiavaním účinnej ochrany proti radiačnému nebezpečenstvu v jadrovej elektrárni (JE). Splnenie tohto cieľa znamená, že riziko plynúce z JE bude menšie ako riziko plynúce z ostatných spôsobov výroby energie.
Rozvoj jadrovej energetiky si vyžaduje dodržiavanie prísnych bezpečnostných pravidiel, ako aj technických, environmentálnych noriem a štandardov pre zdravie obyvateľstva.
Preto sa bezpečnosť elektrární kontroluje na najvyššej možnej úrovni vo všetkých fázach (projektovanie, schvaľovanie, výstavba, prevádzka a konečná demontáž), v súlade s postupmi, ktoré sa vypracovali výlučne podľa potrieb tohto špecifického odvetvia.
Výstavba jadrovej elektrárne okrem toho podlieha obzvlášť zložitému schvaľovaciemu procesu, ktorý tvoria dve rôzne zložky: schvaľovanie z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré je v kompetencii Úradu jadrového dozoru SR, a posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA), ktoré je v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR.
Na zaistenie bezpečnosti sa projektujú a riadia systémy bezpečnosti elektrární, ktoré majú tieto tri základné bezpečnostné funkcie:
- nepretržitá kontrola výkonu reaktora;
- zaistenie chladenia paliva, aj po skončení reťazovej reakcie, pomocou redundantných systémov (3 x 100%);
- predchádzanie uvoľneniu rádioaktívneho materiálu mimo reaktora, aby v každom prípade ostal lokalizovaný za sériou bezpečnostných bariér.
Technický rozvoj viedie k neustálej modernizácii bezpečnostných systémov, pri ktorých je ľudský zásah obmedzený na minimum a bezpečnosť sa zaisťuje automaticky, aj na základe základných zákonov fyziky – gravitácie, termodynamiky chladiaceho média a pod.